Zomrel...
Je mi ľúto, že hneď prvý článok z mojich zápiskov začínam práve niečím takýmto smutným ako je smrť....
Viem, že táto stránka je o úsmeve, šťastí a smiechu.... no rovnako je aj o živote. A keďže táto rubrika sa volá "Moje zápisky", chcem sem písať čo sa mi udialo, čo ma ovplyvnilo....
Dnes mi mamina vravela, že v novinách čítala zoznam ľudí, kt. zomreli vo februári... A medzi nimi videla meno jedného môjho spolužiaka zo škôly a neskôr chodil do vedľajšej triedy na ZŠ.
Pamätám sa na neho. Volal sa Jakub. Bol to sebavedomý chlapec. Myslím, že už v tom čase hrával hokej. V kolektíve bol celkom obľúbený a patril medzi také vodcovské typy. Áno niekedy to preháňal. K niektorým slabším deťom sa správal povýšenecky, alebo si z nich robil srandu.... no možno až teraz som pochopila prečo.
Jeho rodičia boli bohatí, teda mohol mať čokoľvek chcel. Značkové oblečenie, mobil na kt. si pomyslel... Asi tak bol aj vychovávaný, že je niečo viac, neviem. No asi preto sa k tým slabším žiakom správal tak ako sa správal... Teraz mu to už nevyčítam. Viem to pochopiť. Ruku na srdce, boli by sme na jeho mieste iní? Možno... Ale na 100% to povedať nevieme.
Až teraz som sa dozvedela, že asi keď bol v 9tej triede sa jeho rodičia rozviedli. Každý z nich si našiel iného partnera a jeho si tzv. "pohadzovali". Pre chlapca v puberte to musí byť dosť kruté. Všetko sa zmení... Možno na neho rodičia oveľa viac kričali, už nemohol mať vš. čo chcel... možno začal rozmýšľať o zmysle života, o tom čo je to šťastie... Naozaj neviem čo sa preháňalo jeho hlavou...
Zo strednej školy ho vylúčili. Kvôli tomu, že fetoval.... A vo februári 2014 zomrel. Asi vo veku 22.
Čo dodať? Premárnený život. Život, kt. mohol vyzerať úplne ináč. Život, kt. mohol byť využitý na niečo dobré a pozitívne. Život mladého človeka kt. bol určený pre radosť, smiech.. nie pre bolesť, plač a smrť....
Kto mu to však môže vyčítať? Kto ho môže súdiť? My nie! Len On - náš Boh. On ho bude súdiť. A ja sa za Jakuba modlím. Pretože nech bol akýkoľvek, aj on bol Božím stvorením, bol to Boží syn, Božie dieťa.
Verím, že sa s ním raz v nebi stretnem a porozprávam. Už teraz sa na to teším... Dovtedy budem veriť...
Jakub.. posielam ti pozdrav do neba.... ak si mi niekedy ublížil, odpúšťam ti, nespomínam si...
Toto je výzva pre náš všetkým. Zamyslieť sa, čo je pre nás v živote prioritou. Sú to peniaze, alebo naše vzťahy? Tí, čo ste už rodičia.. prosím prečítajte si aj môj článok v rubike "Je dobré vedieť" pod názvom "Mamy...otcovia...rodičia!"
Na záver článku vždy zvyknem napísať výzvu: a nezabudni .... SMEJ SA!
Dnes ju však osobitne posielam Jakubovi....
Komentáre
Prehľad komentárov
Thanks, Quite a lot of forum posts.
best custom writing https://phdthesisdissertation.com best custom essay writing service https://essaypromaster.com
freedom writers essay introduction i21edk
(Gregorydab, 5. 4. 2023 22:50)